Geopark je územím vedeckej dôležitosti nielen z aspektu geologického, ale aj z hľadiska jeho archeologickej, ekonomickej alebo kultúrnej hodnoty národného, alebo európskeho významu. Okrem toho sa môže stať významným aspektom pre miestny ekonomický rozvoj smerujúci k novým ekonomickým aktivitám regiónu na báze turizmu. Geopark musí zahŕňať určitý počet fenoménov s jednotnou dôležitosťou kvôli ich vedeckej hodnote, vzácnosti, umeleckej a výchovnej hodnote, ktoré môžu byť súčasťou archeologického, ekologického, historického, alebo kultúrneho potenciálu.
Počiatky vytvorenia siete geoparkov na medzinárodnej úrovni siahajú do roku 1991, kedy bola prijatá Medzinárodná deklarácia práv pamätihodností Zeme (International Declaration of the Rights of the Memories of the Earth) ku ktorej sa prihlásili Medzinárodná únia geologických vied (International Union of Geological Sciences IUGS), Medzinárodný program geovied (International Geoscience Programme IGCP), ProGeo, Malvern Group, UNESCO - divízia vied o Zemi a Rada Európy. Na tomto základe medzinárodná skupina expertov pre geoparky iniciovala vznik Globálnej siete národných geologických parkov (WGN) pod dohľadom UNESCO. UNESCO umožňovalo zvýšenú ochranu najhodnotnejších geologických lokalít ich vyhlásením za svetové dedičstvo a zápisom do „Zoznamu svetového dedičstva“. Okrem toho viaceré geoparky boli zahrnuté do siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO Človek a biosféra (MaB) V roku 1998 bola založená iniciatíva InoG (International Network of Geoparks).
Na zasadnutí výkonného výboru Organizácie spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru bola dňa 15. apríla 1999 schválená iniciatíva vzniku celosvetovej siete geoparkov (UNESCO Geopark Programme) s cieľom zachovania a rozvoja vybraných oblastí s významnými geologickými vlastnosťami zameranej na zlepšenie vedeckého poznania, miestneho ekonomického rozvoja, rešpektovanie kultúrneho dedičstva, vzdelávanie, propagáciu cestovného ruchu a prehlbovanie medzinárodnej spolupráce v oblasti geologického dedičstva a geoparkov.
V rámci UNESCO Geopark programu bola založená v júni roku 2000 štyrmi partnermi (Francúzsko, Nemecko, Grécko, Španielsko) Európska sieť geoparkov (EGN). Hlavným cieľom je zaistiť trvalo udržateľný rozvoj území geoparkov využívaním geologického dedičstva, najmä prostredníctvom rozvoja geoturizmu na území Európy ako prvá celistvá sieť geoparkov na svete zahrnutá v siete destinácií poznávacieho turizmu. Táto sieť sa odvtedy a na základe spoločne stanovených kritérií rozvíja.
V zmysle definície UNESCO z roku 2000 geopark predstavuje:
- dostatočne veľké územie s jasne definovanými hranicami ;
- územie s určitým počtom geologických lokalít (geotopov) zvláštneho významu z hľadiska ich vedeckej kvality, jedinečnosti, estetickej príťažlivosti a výchovnej hodnoty;
- jasne definovanú štruktúru, ktorá je v rámci daného územia schopná presadzovať politiku ochrany, propagácie, environmentálnej osvety, vzdelávania a trvalo udržateľného rozvoja;
- hrá významnú rolu v ekonomickom rozvoji svojho územia prostredníctvom propagácie celkového obrazu spojeného s geologickým dedičstvom a rozmachom geoturizmu;
- možnosť priameho vplyvu na príslušné územie tým, že ovplyvňuje životné podmienky a prostredie miestnych obyvateľov. Cieľom je umožniť obyvateľom osvojiť si hodnoty prírodného dedičstva daného územia a aktívne sa zúčastňovať na jeho celkovej revitalizácii napr. formou tvorby geoproduktov.
Zriadenie geoparku rešpektuje tri hlavné ciele:
- Využívanie geologických lokalít (tiež lokalít zvyšujúcich hodnotu geoparku) ako výchovného a vzdelávacieho prostriedku v geologických vedách a environmentálnych programoch pre najširšie vrstvy spoločnosti.
- Zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja príslušného územia prostredníctvom tvorby geoproduktov a rozvoja geoturistiky.
- Zabezpečenie formy a spôsobu ochrany najvýznamnejších geotopov a ďalších prezentovaných lokalít pre budúce generácie.
Podľa odporúčaní UNESCO by geoparky nemali zahŕňať iba striktne geologickú náplň, ale by mali obsiahnuť aj geomorfologické, montanistické, kultúrne archeologické a historické objekty, ktoré by komplexnejším spôsobom vykreslili celý rámec navrhnutého územia, ako vhodného prvku pre geoturistické účely.
Základné očakávané činnosti v geoparku:
- starostlivosť o miestne prostredie a účinná ochrana lokalít geoparku
- vzdelávanie a osveta
- výskumná a vedecká činnosť, spolupráca s vedeckými inštitúciami
- prezentácia regiónu, starostlivosť o turistov, monitoring a hodnotenie služieb cestovného ruchu, zaisťovanie informovanosti
- kultúrne a športové aktivity, partnerstvo
- miestna produkcia a rozvoj
Geoparky nemajú iba funkciu ochrannú, poznávaciu a vzdelávaciu, príp. vedeckú, ale by mali byť významným reprezentantom daného regiónu, pričom by okrem vlastnej činnosti mali stimulovať vytváranie naväzujúcich aktivít v terciérnej sfére (služby). Tieto by boli vhodnou pôdou pre vytváranie nových podnikateľských zámerov a pracovných príležitostí. Takto vytváraný geopark by bol významným ekonomickým stimulom pre rozvoj príslušnej oblasti. Zvyšovanie environmentálneho povedomia o hodnotách územia geoparku je jednou zo základných činností a zároveň nevyhnutným predpokladom pre fungovanie každého geoparku. Pre jeho naplnenie je potrebné organizovať rozličné edukačné a prezentačné programy, semináre, exkurzie, hry pre široké spektrum cieľových skupín od detí predškolského veku, až po odbornú verejnosť. V nich sa kladie dôraz na vzdelávanie návštevníkov, obyvateľov území geoparkov vrátane programov pre školy a ponúk sprievodcovských služieb.
Prvá iniciatíva budovania geoparkov na Slovensku vznikla koncom minulého storočia v oblasti Banskej Štiavnice, kde sa začal formovať prvý geopark na Slovensku, ďalšie aktivity budovania geoparkov boli započaté neskôr v oblasti Banskej Bystrice a v okolí Fiľakova.
Geopark Neandertal Gánovce (GEONEGA) je typickým príkladom iniciatívy miestneho obyvateľstva, ktoré sa svojou aktivitou pričinilo na ochranu národného kultúrneho dedičstva a je zárukou jeho trvalej udržateľnosti, ochrany a využívania v prospech jeho propagácie ďaleko za hranice Slovenskej republiky.
Spracoval: RNDr. Peter Straka, PhD.