Praveká lokalita v obci Gánovce sa nachádza juhovýchodne od Popradu vo vzdialenosti 3 km. Chotár obce leží v južnej časti Popradskej kotliny a územie je budované prevažne paleogénnymi sedimentami centrálnokarpatského flyšu. V chotári obce sa nachádzajú veľké náleziská travertínov, ktoré sa viažu na priečne zlomy V – Z smeru a na teplé mineralizované pramene s obsahom oxidu uhličitého. Ich vek je pleistocénny až holocénny, ale väčšina z nich vznikla za posledného interglaciálu ris / würm.
Najznámejšia je travertínová kopa Hrádok . Od 80. rokov 19. storočia sa tu ťažil travertín, v ktorom sa nachádzali mnohé paleobotanické a paleozoologické fosílie. V roku 1926 našiel v kuse travertínu kamenársky majster Koloman Koki časť lebky (endokranium)
, vyplnené travertínom. Antropológ Dr. E. Vlček určil, že je to výliatok mozgovne neandertálskeho človeka . V rokoch 1955 -1956 sa na gánoveckej lokalite vykonal revízny výskum (výskum v rokoch 1955-1960 viedli F. Prošek a E. Vlček). Výsledky archeologického, geologického a antropologického výskumu priniesli množstvo nových nálezov. Medzi nimi sa našli aj odtlačky vretennej a lýtkovej kosti a pracovné nástroje nendertálskeho človeka. Nález výliatku mozgovne neandertálca spolu s odtlačkami vretennej a lýtkovej kosti, patria k najstarším nálezom na území Slovenska. Medzinárodná komisia v dňoch 17. - 23. VI. 1958 v Prahe a v Gánovciach potvrdila, že lokalita Gánovce patrí medzi svetové náleziská neandertálskeho človeka, ktorý v tejto oblasti žil pred 105 000 rokmi.
Gánovecký Hrádok bol viac ráz osídlený aj v neskorších obdobiach, najmä v období otomanskej kultúry. Vtedy tu vznikla kultová studňa s drevenou výdrevou, pôvodne asi 9 m hlboká. Pri výskume v roku 1955 v nej našli množstvo keramiky, bronzové predmety, opálené ľudské a zvieracie kosti, zuhoľnatené obilie, kosti ľudskej ruky s navlečenými náramkami, záušnice, gombíky, zlatý drôt, sklenené perly a pod. Našiel sa aj štylizovaný ženský idol, kamenný falus, zvyšky hlinenej piecky (pyraunos), kolieska z črepov, prepálené kusy hliny s odtlačkami ľudských prstov a i. Prekvapujúci bol objav niekoľko desiatok nádobiek zhotovených z brezovej kôry, a tiež záušníc rovnako z brezovej kôry.
Nemenej pozoruhodný bol nález železnej rúčky dýky, ktorej čepeľ sa nezachovala, práve tak ako aj jej obloženie (azda kostenné). Železná rúčka dýky
(v poslednom čase sa interpretuje aj ako železný kosák) patrí k najstarším nálezom tohto kovu v Európe. Výsledky analýzy C14 datujú drevenú výdrevu studne do 1465 -+ 35 rokov pred Kr. Železo z ktorého bola vyrobená bolo získané metalurgickou činnosťou, nešlo o spracovanie meteoritického železa.
Podľa údajov z obdobia pred vyťažením a zničením lokality bola gánovská kopa opevnená valom.
Najmladšie nálezy, ktoré odtiaľ pochádzajú sú z doby laténskej, z obdobia púchovskej kultúry a včasno stredovekého – slovanského obdobia. V stredoveku tu stál hrádok.
V obci sa nachádzajú aj iné osídlené polohy. Predovšetkým je to poloha „Za stodolami“, osídlená hlavne v období mladšej doby bronzovej. Z nej pochádza aj jeden žiarový hrob v hlinenej urne, ktorú radíme do obdobia pilinskej kultúry.
V Podtatranskom múzeu v Poprade je od roku 1969 venovaná nálezom z Gánoviec samostatná expozícia: „Gánovce – životné prostredie neandertálskeho človeka na Spiši“, jediná špecializovaná expozícia na Slovensku.
Spracoval: Podtatranské múzeum, Poprad