Medzi najdôležitejšie archeologické lokality patrí bezpochyby poloha Hrádok. Exploatáciou travertínu od r. 1870 sa tu prichádzalo na množstvo archeologických i paleontologických nálezov, z ktorých časť je v zahraničných múzeách, menšia časť v Národnom múzeu v Prahe a v Podtatranskom múzeu v Poprade. V roku 1926 tu kamenársky majster K. Koki objavil a následne J. Petrbok zachránil výliatok mozgovne včasného neandertálca, ktorý v roku 1949 opísal paleoantropológ E. Vlček. V tom istom roku tu našiel V. Hajts pravdepodobne ďalšiu lebku neandertálca, ktorá je však nezvestná. Pri revíznom výskume v r. 1955-1956 sa na tomto nálezisku objavili ďalšie kosti neandertálcov – ľavá vretenná a lýtková kosť. Patrili nedospelému jedincovi. Ide o najstaršie antropologické nálezy na území bývalého Československa (staré 120 000 rokov), ktoré zaraďujeme do stredného paleolitu. Okrem antropologických nálezov do tohto obdobia zaraďujeme početné kosti ulovených pleistocénnych zvierat a štiepanú kamennú industriu, zhotovenú z kremeňa a rádiolaritov. Menej výrazné stopy osídlenia zaznamenávame na Hrádku z mladého paleolitu, ktoré patria kultúre gravettien (25 000 rokov pred n. l.).
Ojedinelá čepeľ posledne zmienenej kultúry sa našla tiež v polohe Za stodolami, kde sa archeologickým výskumom v rokoch 1987 až 1996 (s prestávkami) doložilo najmä osídlenie z mladšej doby kamennej – neolitu (4500 pred n. l.). Svedectvo podáva keramika kultúry s mladšou lineárnou, ďalej želiezovskou a bukovohorskou keramikou, kamenná štiepaná (pazúriková, obsidiánová, rádiolaritová) a brúsená industria (sekery, mlaty, kliny), zvieracie kosti domácich i ulovených zvierat, kostená, parohová industria (šidlá, dláta, rukoväte kamenných nástrojov...), hlinené prasleny (doklad výroby textílií) a pod. Ide o dedinu najstarších spišských roľníkov, chovateľov stád a výrobcov hlineného riadu, aké poznáme aj z iných častí Spiša (Poprad-Matejovce, Stráne pod Tatrami, Smižany a i.).
Osídlenie z neskorej doby kamennej – eneolitu (3500-2300 pred n. l) evidujeme na lokalite Hrádok. Patrí predovšetkým badenskej kultúre, ktorá husto osídlila takmer celé Slovensko, vrátane horských i podhorských regiónov. Hojná je predovšetkým keramika, ale aj kamenné štiepané, brúsené, kostené a parohové nástroje, hlinené prasleny, nákončia mechov alebo hlinený lievik (doklady miestneho spracovania medi). Väčšina pamiatok z Hrádku je uložená vo fondoch Podtatranského múzea v Poprade. Tu je deponovaný aj fragment misy na lalokovitej nôžke resp. amforka, ktoré patria skupine Nyírség-Zatín zo záveru eneolitického vývoja. Značnú časť sídliska z eneolitu a nasledujúcej doby bronzovej zničila výstavba miestneho futbalového ihriska v polohe Za stodolami. Do tohto obdobia patrí aj kamenná sekerka z neznámej polohy katastrálneho územia obce.
Doba bronzová (2300-750 pred n. l.) je na území Gánoviec doložená nálezmi z jej viacerých časových úsekov. Zo starších terénnych aktivít je známa keramika hatvanskej kultúry zo staršej doby bronzovej z Hrádku. Vrchol osídlenia gánovského Hrádku predstavujú pamiatky otomanskej kultúry z počiatku strednej doby bronzovej. V r. 1956 tu odkryli zvyšok zrubenej studne s nálezmi kultového charakteru. Spomedzi nálezov zo studne možno spomenúť ľudské kosti, zlatú špirálku, nádoby a šperky z brezovej kôry, hlinené prenosné piecky a železný kosák – najstarší železný výrobok na území západnej, strednej a severnej Európy. Sídlisko z tohto obdobia sa rozkladalo aj v polohe Za stodolami, kde sa podarilo preskúmať tiež pozostatky hrobov z rozhrania strednej a mladšej doby bronzovej. V jednom z hrobov sa v kamennej skrinke našla urna pilinskej kultúry, v ktorej spočívali uhlíky (symbolický hrob?) a bronzová ihlica lužickej kultúry (doklad kontaktov oboch kultúr). Viaceré nálezy keramiky a kovových predmetov z mladšej a neskorej doby bronzovej pochádzajú zo známej lokality Hrádok (bronzové sekerky s tuľajkou, kosáky).
Vzácne sú nálezy z rozhrania neskorej doby bronzovej a staršej doby železnej – halštatskej (8./7. stor. pred n. l.), objavené pri rozširovaní chaty nad železničnou stanicou. Ide o bronzové výrobky tráko-kimerského horizontu, ktoré zväčša obsahujú súčasti konského postroja. Pamiatky z mladšej doby železnej – laténskej sú z chotára Gánoviec skromné a viažu sa na ojedinelú keramiku z Hrádku.
Slovanských nálezov zo sledovaného katastrálneho územia nie je veľa. Obmedzujú sa na črepy prevažne zo zbierok Podtatranského múzea v Poprade. Neoverená je informácia (F. Javorského) o slovanskej keramike, ktorú objavili pri výstavbe rodinného domu pri prameni v miestnej časti Filice. Keramika z 13. storočia pochádza z preskúmanej polozemnice, na ktorú sa prišlo v polohe Za stodolami (označovaná tiež ako Dvor JRD). Sporadické stopy osídlenia máme v polohe Do hájnice (črepy z 13.-15. storočia) či v rôznych častiach polohy Za stodolami. Problematicky datovaný je predpokladaný zemný val v polohe Breziny, južne od obce (pri kóte 865,7).
V staršej literatúre sa stretávame aj so zmienkami o bližšie neznámych archeologických nálezoch, na ktoré sa prišlo v polohách Pod kúpeľmi, Pod rúbanisko a Za hradskou.
Spracoval: Mgr. Marián Soják, PhD.