Kvartérne uloženiny sa nachádzajú väčšinou na treťohorných paleogénnych súvrstviach Podtatranskej skupiny. Plošne a objemovo sú veľmi premenlivé a nerovnomerne rozložené. Úložné pomery sedimentov najmä ich pestrosť a hrúbka súvisia s charakterom reliéfu a dominantných sedimentotvorných procesov. Z kvartérnych sedimentov v okolí obce evidujeme fluviálne nivné sedimenty (fluviálny sediment – usadeniny naoplavené tečúcou riečnou, alebo poptočnou vodou), prevažne hlinité alebo hlinito – štrkovité.
Svahové hliny (polygenetické), sporadicky s obsahom sutín z obdobia plieistocénu až holocénu. Ich hrúbka presahuje často 1 – 1,5 m.
Z holocénu sú známe ešte organické sedimenty (humolity), rašeliny a rašelinové hliny. Rašeliny sú prevažne vrchoviskového typu a dosahujú hrúbku 2 – 3 m a nachádzajú sa v celom údolí Gánovského potoka.
Z obdobia staršieho rissu (predposledná doba ľadová) sú fluviálne piesčité štrky a štrky
Sladkovodné vápence - travertíny sa v chotári obce vyskytujú najmä v údolí gánovského potoka . Viažu sa na priečne zlomy V – Z smeru. Vytvárali sa postupne v období medzi mladším pliocénom a holocénom až po recent. Na území sa vyskytujú v podobe morfologicky výrazných svahových a údolných kôp. Horninová náplň je pestrá – pozostáva zo sypkých zemitých až pieskovcových penovcov, štruktúrnych penovcov a doskovitých penovcových a pevných travertínov. Gánovské travertíny sú rôzneho veku a genetického typu. Najmladšie recentné a holocénne sú vápnité inkrustácie, povlaky až penovce, potom zväčša pleistocénne, viac menej kompaktné, doskovité travertíny a travertínové kopy. Sprevádzajú ich pramene a vývery minerálnych vôd (vrátane vrtov). Travertínová kopa Hrádok sa v hlavnej časti datuje do posledného interglaciálu (riss – würm, prsd 10 500 až 400 000 rokmi) .